Odkaz mojej starej mamy

Odkaz mojej starej mamy

Share this content.

Evangélikus Élet / Slovenská príloha, Stranu zostavila: Hilda Guláčiová-Fabuľová, P. G.
V minúlych týždňoch sme sa veľa mohli stretnúť so správami o maďarských a slovenských kontaktov. To nie je prekvapiteľné v tom mysle, že medzi dvoma štátmi, ktoré sú členmi Europského unia, je hlboký konflikt. Môžeme byť svedkami toho: čo sa týka styk s naším severným susedom.

Keď si berieme vážne tu známu vetu, že Europske unio nielen iba hospodárske spoločenstvo, ale aj pravé spoločenstvo hodnotiek: Tak právom vyplýva z toho otázka: Podľa čoho, podľa akých hodnotiek organizovali dvatsaťdva členských štátov?

Nikdy som neveril tým, ktorí čakali zázrak od unionského členstva, ktorí si mysleli, že zrazu zničia desaťročné, alebo storočné konflikty, a že prechod hraníc sa zjaví v tej – doteraz nedefiniálnej europskej identity.

Veľa fráz, málo pravé- s obsahom plné vysvetlenia, veľa argumentiek, málo možnostiek na vychovárania sa na desaťročných udusených protikladov. Týmto minúli predošlé roky. Bolo by užitočnejšie nad „lietadlových hradov” budujúc radšej-počas storočia vyhorievajúc z hlinových tehiel systematicky znovu stavať skromenejšie, ale istotnejšie budovy.

Keď čítajú milí čítatelia tieto riady, tak môžu sa spýtať: Prečo, načo sú tieto euro-skeptické bedákanie? – Zato, lebo nedebatujeme nad pravosť europského myslenia, čím častejšie sa deje, že budujúce členstvo, majú zabezpečiť aj udusujúcimi zlosťami, prichádzajúc do brusselských brehov, ešte väčší dôraz dostanú, vyjdú na pôvrch. Ešte nevidíme istotu nato, že unionské členstvo by znamenalo ozajstné liečivo na predpokladané alebo na pravé historické rany.

Keď vidíme pred sebou demokratické základné zásady, definitívu právneho štátu, tak samozrejme, môžeme hovoriť o spoločenstve hodnotiek. Ale tak vzplýva tá otázka, že v čom sa rozlišujeme od Spoločných štátov v Amerike? Typickým znakom starého kontinentu bolo vždy: rozličnosť: po sto kilometrov iná a iná národnosť, iný jazyk, iná mentalita.

Čo môže byť ten spoločný menovateľ, ktorý by mohol zabudnúť historických traum predošlých storočí?

Podľa národnostnej identity a podľa sociálnej situácii rozličná europska národnosť mala prvý integračný projekt: prijímanie kresťanstva. Vplyv katolíckej cirkvi, náboženstvo ľudí, sila nie vždy a nie všade, ale mohli zvítažiť nad rozličnými zlosťami. Čo sa týka vyvýjania národnostnej identity: reformacia priniesla veľké zmeny: rozšírenia viery reformátov zabezpečila tridsaťročná vojna, ktorá bola počas celej historii najkrvavejšia a najdlhšia doba a zrážka.

Po minúlom storočí tu žijeme vo Východnej strednej europe, skôr v periférii, my: dedičmi – stále menej – lutheranskej reformácii: v malých spoločenstvách, s rozličnými národnostnými tradíciami, s rozličnými duchovnosťami. V našej kolektívnej pamäti ešte žije Trianon, strašnosti druhej svetovej vojny, vysídlenie, výmeny obyvateľstva, straty 1956, kompromissiá diktatúry. A napriek našich každých debatiek a zvadiek tam žije- iných rozličných prijímajúc spoločne prežitá viera, skúsenosť lutheranskej cirkvi, ktorá inokedy nepriamym mlčaním, inokedy s priamym konfrontačnými, kompromisijnými spôsobmi mohla vyhnúť sa ekalabody protikladov. Tieto sú praktické a majestátne formy spoločenstva hodnotiek, ktoré majú veľa úžitiek

v dnešnom svete, aj na územi slovenských a maďarských kontaktov.

Samozrejme, pobúril som sa nad kauze Maliny Hedvige. Bol som smutný, keď do Bratislavy navštevovali Madari, tak insultu dostali, a o Benešdekrétumoch chválajúcich parlamentom chóre, zdvihnutie Ondreja Hlinka do slovenského národnostného panteona, ktorý bol katolíkom, a nemal rád evanjelikov. Popritých máme podporiť, aby každý človek vo svojej krajine mohol počuť Božie Slovo na svojej materinskej reči: po-slovensky a po maďarsky, aby tieto spoločentsvá sa ostali a sa obnovili. Veľmi ľutujem, že slovenský cirkevný zbor v Budapešti, na ulici Rákoczi už nemá, stratil svoj kostol. A dúfam veľmi, že naši farári, ktorí vedia po slovensky, veľakrát aj kážu po slovensky na službách Boží.

Teším sa, že keď tu bol generálny biskup, na návšteve, raz sme mohli spolu večerovať. Zhovárali sme sa jasne, porozumeli sme sa, dorozumeli úmysel jeden druhého. Bolo to ozajstné spoločenstvo hodnotiek, ktoré zosilnila prítomnosť devätdesiat ročnej starej mamy, ktorá predtým žila v Bratislave, a perfektne sa zhovárala po-nemecky, po-slovensky (a samozrejme po maďarsky).

Keď niekto, tak ona veľa videla z minúleho storočia: čo som ja písal o časti kolektívnej pamäti, to je pre ňu bolestná osobná skúsenosť. Jej viera, optimizmus, humor svojich anekdotiek ma zosilnil v tom presvedčení, že naše evanjelické spoločenstvá, na obidvoch stranách hraníc majú veľkú účasť na zmierení napätiek našich štátov. To je odkaz dlhého, veriacého života. A ja to iba podakovať môžem.

Az evangelikus.hu cikkeihez a Magyarországi Evangélikus Egyház Facebook profiljában szólhat hozzá, itt mondhatja el véleményét, oszthatja meg másokkal gondolatait: www.facebook.com/evangelikus
A hozzászólásokat moderáljuk, ha gyűlöletkeltő, törvényt, illetve személyiségi jogokat sért. Kérjük, mielőtt elküldi véleményét, a fentieket vegye figyelembe!