Svätodušné myšlienky

Svätodušné myšlienky

Share this content.

Evangélikus Élet, Ján Antal emeritný biskup ECAV na Slovensku
Kresťan a obrátenie

Z hľadiska evanjelikálnych cirkví je bezpodmienečne nutné, aby človek, ktorý sa chce stať kresťanom, zažil tkz. obrá­ tenie, či už pod dojmom misijnej kázne, či na základe čítania Biblie. Za popud k tomu by sme mali považovať Ježišové slová, ktorými začal svoje verejné účinkovanie svoje verejné účinkovanie po uväznení Jána Krstiteľa. Evanjelista Marek ich zaznamenal v 1,15 nasledovne: „Pokánie čiňte a verte v evanjelium!“ Vý­ zva „pokánie čiňte!“ je vyjadrená v gréckom texte výrazom: „metanoein“, ktorý v slovenčine znamená: „zmeniť zmýšľanie, obrátiť sa, učiniť pokánie“. Zmena zmýšľania spočíva v odvrátení sa od zlé­ ho, viera v evanjelium je vierou v poriadky Božieho kráľovstva, o ktorých Ježiš hovoril v podobenstvách.

Vôľa k dobrému

V 1 M 6,5 sa konštatuje, že „Hospodin videl, že všetko zmýšľanie [ľudské­ ho] srdca bolo ustavične zlé“ a v proroctve proroka Izaiáša je priamo výzva, aby „muž neprávosti opustil svoje myšlienky a obrátil sa k Hospodinovi“. Ba aj sám Je­ žiš sa podľa Mt 15,19 vyjadril, že z (ľudského) srdca pochádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá a rúhania, ktoré človeka poškrvňujú. Človek, mnohokrát aj pokrstený, je vo svojom živote sám nainfikovaný hriechom, ale aj obklopený, in­ špirovaný a prorokovaný hriechmi iných. Je hriechom tak ovládaný, že napokon nečiní to dobré, čo by konať chcel, ale zlé. Aj apoštol Pavel v R 7,18 konštatuje: „V mojom tele neprebýva dobré, ale vôľu k dobrému mám, ale nemám sily, aby som ho vykonal.“ Tým ako keby sa potvrdzovali slová z 1 M 8,21: „Zmýšľanie ľudské je zlé od mladosti [človeka], že hriech, ktorým sa vzbúril proti Bohu chtiac byť ako On [1 M 3,5] je v ňom už tak hlboko, že nemá šancu sám sa z neho vyslobodiť.“

Pozícia Martina Luthera

Nemohúcnosť človeka odvrátiť sa od hriechu a začať zmýšľať úplne inak si uvedomil Dr. M. Luther pri vysvetľovaní III. článku Všeobecnej viery kresťanskej, aj v súvislosti s chápaním Krstu sväté­ ho.Vysvetlenie III. článku sa začína slovami: „Verím, že ja zo svojho vlastného rozumu a zo svojej sily nemôžem v Ježi­ ša Krista, môjho Pána veriť, ani k Nemu prísť.“ Je teda vylúčené, aby sa človek mohol sám od seba „obrátiť“. Ľudské srdce je totiž chladné ako kus ľadu, a ak sa má tento ľad rozpustiť, je potrebné dlhodobejšie pôsobenie Božieho Slova, ktorého Duch má moc takéto niečo vykonať. Možno už aj jedna kázeň verného svedka Pánovho spôsobí, že sa rozpustí horná vŕstva ľadu, ale iste sa nerozpustí odrazu a všetok.

Dôkazom toho je aj druhá Lutherova myšlienka, ktorou dôvodí, že človek nemá dosť síl nevrátiť sa k hriechu. Ani ten najsilnejší sa nevie s ním nadobro rozlúčiť už aj preto, že mnohý hriech je sám o sebe príjemný a na druhej strane je v nás tak „zabývaný“, že aj keď nás na nejaký čas opustí, znovu sa do nás vracia, ako onen zlý duch, ktorý privedie sedem daľších, od seba oveľa horších duchov. A tak má človek stále čo robiť, aby sa ubránil hriechu. Znovu mu pod­ ľahne, ale ako kresťan sa znovu aj kajá a tak dosahuje aj spravodlivosť pred Bohom. To vyjadril Luther známym tvrdením, že človek je vždy hriešny, vždy kajúci sa a tak vždy dosahujúci aj Bo­ žiu spravodlivosť a to na základe všetkého, čo vykonal pre jeho záchranu Je­ žiš Kristus. Teda nie na základe nejakých svojich dobrých skutkov, ale na základe krvavej obete svojho Záchrancu na Golgote. Lebo len krv Ježiša Krista očisťuje nás od každého hriechu.

MOJA MODLITBA

Ďakujem, Bože, ďakujem,

za všetko, čo mi dávaš,

že aj keď na dne bola som,

Ty vždy ruku mi podávaš.

Ver, poznám úzkosť,

duše tieseň, ked nevieš,

kde bys šiel, viem,

že keď modlitbou

poprosím Ťa,

Ty vždy mi nájdeš cieľ.

Ďakujem, žes mi silu dal,

zas pozbierať sa hor,

bez Teba, Bože,by život môj,

len veľkou ruinou bol.

Ja dnes Ti tiež sľubujem,

že vyhrám so zlom boj,

len prosím pekne,

Bože môj,

len vždycky pri mne stoj.

Nie sme sami

Je veľmi ťažké súhlasiť, žeby niekedy mohlo u človeka dôjsť k akémusi zlomu, t.j. k definitívnému zúčtovaniu s hriechom a že už nikdy žiadny hriech nevykoná. Samozrejme nechcem tvrdiť, že sa nemá o to snažiť. Naopak, mal by vyvinúť čo najväč­ šie úsilie! Sám si však neporadí, je aj v tomto zmysle odkázaný na Božiu pomoc. Tu treba mať na pamäti slová apoštola Jakuba, že „mnoho zmôže v účinkoch modlitba spravodlivého“, ale aj slová zo 46. Žalmu: „Boh nám je útočisťom a silou, pomocou v súžení vždy osvedčenou!“ Nezáleží teda natoľko na človeku samotnom, ako na dô­ vere v Božiu pomoc. Tá je vždy blízka, lebo Kristus nás uisťuje, že je s nami po všetky dni, až do konca sveta. (Mt. 28,20.)

V zápase o vieru a v zápase viery nie sme teda sami. Boh udeľuje každému, kto po nej prahne z celého srdca a kto sa za ňu modlí. Ježiš uisťuje: „Nie vy ste si ma vyvoli li, ale ja som si vyvolil vás, aby ste šli a prinášali ovocie a vaše ovocie aby zostávalo tak, aby vám Otec dal, čokoľvek by ste v mojom mene prosili od Neho!“ (J 15,16.) A podľa J 16,24 priamo vzýva: „Proste a vezmite, aby vaša radosť bola úplná!“ Nezáleží teda na tom, kto beží, ale na Bohu, ktorý sa zmilúva – zaznieva R 9,16.  Já

Az evangelikus.hu cikkeihez a Magyarországi Evangélikus Egyház Facebook profiljában szólhat hozzá, itt mondhatja el véleményét, oszthatja meg másokkal gondolatait: www.facebook.com/evangelikus
A hozzászólásokat moderáljuk, ha gyűlöletkeltő, törvényt, illetve személyiségi jogokat sért. Kérjük, mielőtt elküldi véleményét, a fentieket vegye figyelembe!